Situácia v posledných dňoch potvrdila moje predpoklady. Podpredsedníčka Progresívneho Slovenska, Zuzana Čaputová, vďaka veľmi dobre vedenej kampani, za ktorou stojí tá istá marketingová agentúra, ktorá vyrobila aj súčasného primátora Bratislavy, predbehla v prieskumoch Roberta Mistríka. A to tak výrazne, že sa Robert Mistrík radšej hneď chlapsky vzdal.
Všetkým, ktorí si doteraz mysleli, že prezidentom sa môže stať iba verejne známa a počas svojho doterajšieho plodného života preskúšaná a rešpektovaná osobnosť, dáva táto agentúra jednoznačný odkaz. Nie je tomu tak. Takúto osobnosť dokážeme vyrobiť za relatívne krátky čas. Stačí len prísne dodržiavať naše pokyny a mať financie na kampaň.
Nechcem samozrejme nijako znižovať doterajší kredit pani Čaputovej a keďže ju osobne nepoznám, chcem vyjadriť nádej, že ide o čestnú ženu. Ale keby ste pred kampaňou na prezidenta niekomu povedali, že Slovenským prezidentom sa stane 45 – ročná žena, ktorú zatiaľ takmer nikto nepozná, ktorá je politicky angažovaná v neparlamentnej liberálnej strane a za ktorou je jedna vyriešená environmentálna kauza v malom mestečku, asi by si ťukal na čelo. Teraz je tento scenár najpravdepodobnejší.
Žiaľ, pani Čaputová má za sebou nedávny rozvod, po ktorom sa stará o svoje 2 dospievajúce dcéry. S novým partnerom sa neplánuje vziať. Tvrdí: “Ľudia si predsa len volia prezidenta, a nie rodinu,” a dodala, že partner by ju ako prezidentku mohol bez problémov sprevádzať na spoločenských podujatiach aj bez toho, aby bol jej manželom. K tomu sa ešte pomerne hrdo a vytrvalo hlási k právu na adopcie detí pármi rovnakého pohlavia.
Máme aj inú možnosť?
V politickom ringu sa na druhej strane barikády nachádza človek, ktorý stelesňuje takmer všetko, čo by prezident mal mať. V ťažkých časoch komunizmu sa nikdy nepoddal totalitnému režimu, ako veriaci človek pretrpel komunistickú diskrimináciu a jeho boj za pravdu a našu slobodu úspešne doviedol do víťazného konca. Bol jedným z hlavných iniciátorov sviečkovej manifestácie v roku 1988, ktorá je historikmi považovaná za spúšťač záverečnej revolty ľudí vtedajšieho socialistického Československa. Tá vyvrcholila v novembri 1989 nežnou revolúciou a následnými slobodnými parlamentnými voľbami.
V roku 1990 sa stal na 2 roky predsedom Slovenskej národnej rady a následne bol až do roku 2010 poslancom NR SR. Počas 20-tich rokov jeho práce vo vrcholovej politike, v čase divokých privatizácií, zostal čistý, skromne žijúci, bez jedinej kauzy. Aj preto sa stal politickým vzorom. Svojej práci pre Slovensko venoval maximum, asi aj preto si nezaložil vlastnú rodinu a oženil sa až po šesťdesiatke. Vie, o čom je politika, pozná politické obchody a zištné hry. Možno preto sa bránil asi každej, čo i len náznakom zištnej podpory. Chcel zostať neutrálny, taký, aký prezident má byť.
Žiaľ bolo a je len málo tých, ktorí by mu vyjadrili nezištnú podporu, či už politickú alebo finančnú. Mikloško na rozdiel od Čaputovej nie je “cool”, najmä pre mladú generáciu, ktorá je v týchto dňoch zasypaná reklamou Zuzany Čaputovej na sociálnych sieťach. Aj preto je v prieskumoch verejnej mienky František Mikloško tam, kde je.
Komu dám svoj hlas
Dlho som aj ja rozmýšľal, ako byť na jednej strane zodpovedný a svojim hlasovaním brániť tomu, aby na Slovensku povstalo ešte väčšie zlo. Teraz je však situácia pomerne dobrá. Zuzana Čaputová by mala s prehľadom vyhrať prvé kolo prezidentských volieb a o druhé miesto by teoreticky ešte mohol zabojovať aj František Mikloško. A preto mu v prvom kole dáme ja aj moja manželka svoje hlasy.
Prečo kresťania podporujú Čaputovú
Dovoľte mi sa ešte vyjadriť k niektorým názorom kresťanov, ktorí plánujú voliť Zuzanu Čaputovú už v prvom kole. Tvrdia, že liberálne názory prezidenta, jeho postoj ku gender ideológii, interupciám, či legalizácii ľahkých drog, nie sú až také podstatné, nakoľko túto zákonodarnú moc má parlament. Áno, je to tak. Avšak prezident sa vyjadruje ku každému zákonu. Ak s ním súhlasí, tak ho podpíše. Ak s ním nesúhlasí, zákon posiela na opätovné prerokovanie do parlamentu aj so svojimi pripomienkami. Parlament takýto zákon následne musí schváliť absolútnou väčšinou. Prezident na Slovensku zastupuje druhú komoru parlamentu. Táto poistka prezidenta je veľmi dôležitá najmä v prípadoch, keď zákon obsahuje chyby, dôjde k zmätočnému hlasovaniu niektorých poslancov, alebo prejde len jednoduchou väčšinou, ale v parlamente nemá absolútnu podporu. Tu nás môže dobrý prezident naozaj zachrániť pred škodlivými zákonmi. Zároveň vrátením každého zákona vyjadruje aj svoj osobný názor na danú legislatívu.
Okrem toho, že je prezident hlavným veliteľom Ozbrojených síl Slovenskej republiky, má najmä reprezentačné povinnosti. Jeho názory a postoje reprezentujú národ, jeho morálne postoje formujú celú spoločnosť. Napríklad, ak bude naša prezidentka chodiť na recepcie a oficiálne podujatia so svojim partnerom, ako vzor propaguje takéto spolužitie a nepriamo ho dáva do rovnosti manželského zväzku, čo následne ovplyvní správanie sa najmä mladých ľudí. Pritom všetci veľmi dobre vieme, že zdravá rodina je základnou bunkou každej spoločnosti.
Adopcie detí homosexuálnymi pármi
Pani Čaputová na priamu otázku, či by bola za legalizáciu adopcie detí pármi rovnakého pohlavia pravidelne odpovedá zavádzajúcim spôsobom. Buď úmyselne, alebo len z jej liberálneho presvedčenia bez toho, aby toto tvrdenie bolo podložené faktami a aplikovateľné v praxi. A priznám sa, že ma to vyrušuje oveľa viac ako jej liberálne názory, na ktoré má v demokratickej spoločnosti nárok. Tvrdí, že pre dieťa v detskom domove je lepšie, keď sa o neho budú starať milujúce homosexuálne páry. O tom by sme samozrejme mohli polemizovať.
Pani Čaputová je ale právnička a preto vie, že neexistuje v práve kategória milujúci. Je to morálna kategória. A preto neexistuje inštancia, ktorá by toto dokázala relevantne posúdiť. Po druhé si treba uvedomiť, že o adopcie detí je veľký záujem. V súčasnosti sa v poradovníku na pridelenie novonarodeného dieťaťa prevereným rodičom čaká 5-6 rokov. Do detských domovov sa tak dostávajú iba rasovo znevýhodnené a postihnuté deti, resp. staršie deti, ktoré o rodičov prišli alebo im boli odobraté. V praxi však ani tieto deti, ak majú menej ako 6 rokov, do detských domovov nejdú. V drvivej väčšine sú úspešne umiestňované v pestúnskej starostlivosti alebo sa o nich starajú náhradní rodičia. Každému z nás je jasné, že rovnako ako heterosexuálne páry, aj homosexuálne páry by mali záujem o zdravých novorodencov a v prípade legálnej možnosti adoptovať si dieťa by museli byť rovnocenne zaradení do dlhého poradovníka. No a pokiaľ by išlo naozaj o silný záujem daného páru starať sa aj o znevýhodnené dieťa, je tu stále možnosť, aby si ho akýkoľvek jednotlivec zobral do pestúnskej starostlivosti, súd mu dokonca v opodstatnených prípadoch môže povoliť aj adopciu dieťaťa. Teda argumentácia Zuzany Čaputovej je čisto ideologická a zavádzajúcimi informáciami sa snaží posúvať verejnú mienku na stranu akceptácie adopcie detí homosexuálnymi pármi, na čo využíva aj svoju prezidentskú kampaň.
Prečo Zuzana Čaputová kandiduje
Na záver mi ešte dovoľte vyjadriť môj názor, ktorý mám vďaka tomu, že sa pohybujem vo vysokej politike. Je viac ako pravdepodobné, že Zuzana Čaputová by nekandidovala ako nezávislá osobnosť. Skrátka na to nemala profil, ani poznateľnosť. Kandidovala preto, aby zviditeľnila značku Progresívneho Slovenska a aby aj vďaka jej kampani mohlo urobiť Progresívne Slovensko čo najlepší výsledok v budúcoročných parlamentných voľbách.
Teraz to pre túto liberálnu stranu vyzerá oveľa lepšie ako na začiatku dúfali. A hneď to je vidieť aj v nameraných preferenciách. Doteraz boli stále pod prahom zvoliteľnosti. V súčasnosti im v koalícii so stranou Spolu agentúry namerali takmer dvojciferný výsledok. Teda ak si niekto myslí, že hlas Zuzane Čaputovej je len hlasom pre ňu, nie je to úplne tak. Svojim hlasom zároveň posilňuje jej stranu, ktorej je podpredsedníčkou a teda aj ich všetky liberálne názory, ktoré majú vo svojom programe a budú ich presadzovať v novozvolenom parlamente.
Nemalo by to byť náhodou tak, že ak ide niekto kandidovať za prezidenta Slovenskej republiky, ako prvú vec by sa mal vzdať svojho politického trička? Vystúpiť zo svojej politickej strany a povedať: “Teraz sa uchádzam o vašu dôveru. Chcem byť prezidentom všetkých občanov.”
Politika žiaľ rozdeľuje ľudí, dokonca rodiny. Nedovoľme to. Dovoľme však, aby sme mohli mať aj iné názory. Diskutujme o nich. A potom slobodne voľme. Nech sú aj tieto prezidentské voľby dôvodom, kedy budeme diskutovať o hodnotách, ktoré posúvajú našu spoločnosť správnym smerom. My sa ich snažme žiť s nádejou na lepšiu budúcnosť našich detí. Tento článok píšem s nádejou, že všetci, ktorí majú iný názor ma neodsúdia. Píšem ho ako odpoveď všetkým, ktorí ma prosili, aby som im poradil, koho majú voliť v prvom kole prezidentských volieb.
Modlime sa spoločne za Slovensko!
Autor je poslanec NR SR a tieňový minister zdravotníctva za hnutie OĽANO Foto: Facebook Z. Čaputová