Marek Krajčí je slovenský politik, detský kardiológ, zakladateľ a riaditeľ platformy Kresťania v meste, hudobník, skladateľ a textár. V súčasnosti zastáva post poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, kde pôsobí ako nezávislý v poslaneckom klube OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti. Je ženatý, s manželkou Kamilou má 5 deti a žije v Bratislave.

V Bratislave sa Vám podarilo spustiť projekt Kresťania v meste a spojiť viacero cirkví do spolupráce. Aké sú súčasné hlavné projekty a plány tejto organizácie?

Začalo to po nežnej revolúcii verejnými modlitbami a chválami, na ktoré prichádzali tisícky ľudí, túžiacich po prebudení. Následne sa začali stretávať duchovní predstavitelia rôznych bratislavských cirkví a vytvorili platformu Kresťania v meste. Prostredníctvom nej spoločne slúžime núdznym ľuďom, realizujeme rôzne charitatívne a verejno-prospešné projekty. Medzi najznámejšie patrí pravidelné varenie teplých polievok ľuďom bez domova, projekt ich zamestnávania a následnej socializácie do majoritnej spoločnosti, či celomestský projekt priateľstva a vzájomnej pomoci – Milujem svoje mesto, do ktorého sa každoročne zapájajú stovky ľudí. V najbližšej dobe plánujeme otvorenie výdajne potravín pre núdznych a sociálne odkázaných ľudí.

Pracoval ste ako lekár, čo Vás viedlo ísť do politiky?

Stále mám malý úväzok aj v Detskom kardiocentre. Do politiky som neplánoval vstúpiť, hoci som cielene podporoval kresťanských politikov. Jedným z nich bol aj Richard Vašečka, predseda poslaneckého klubu OĽaNO, ktorý ma pred viac ako dvomi rokmi oslovil ísť spolu s ním na kandidátku do minuloročných volieb. Moje pôvodné rozhodnutie neísť do politiky som preto musel prehodnotiť aj vzhľadom na nečakané prorocké slovo, ktoré som krátko pred Richardovým pozvaním dostal.

Čo Vás ako novozvoleného poslanca najviac milo a nemilo prekvapilo vo Vašej novej práci v parlemente?

Vnímam Božie momentum. Viem, že nás tam poslal. Aby sme boli v tom kotli, modlili sa a pracovali. A čakali každý deň na Pána, čo sa bude diať… Ak by som jasne nevedel, že ma tam Boh poslal, už by som bol zdupkal, alebo si ťažkal, či mi toto bolo treba. Nie je tu priestor vysvetľovať radu sklamaní, ktoré človek zažíva, keď okúsi veľkú politiku. Súčasným politikom ide najmä o hranie divadla pre ľudí, zarážajúca je nízka odbornosť. Plénum NR žiaľ nie je miestom pre konštruktívnu diskusiu. Diskusia prebieha ak tak iba zákulisne.

Vo funkcii poslanca ste rok. Ako by ste zhodnotili Vaše úspechy a prínos za toto obdobie?

Každý z nás má nejaký potenciál činenia dobra a služby druhým. Musím povedať, že práca opozičného politika je z tohto pohľadu veľmi náročná. Reálne sa dá presadiť veľmi málo. Našou úlohou je skôr poukazovať na problémy a vystríhať pred dôsledkami zlých rozhodnutí. Ako som už povedal, je to žiaľ častokrát iba hádzanie hrachu na stenu. Avšak aj z tejto pozície sa dá šikovným marketingom a súhrou okolností nastoliť určité témy a dokonca aj presadiť určité zmeny. Veľmi pekne to bolo vidieť na nedávnom historickom rozhodnutí parlamentu, keď pre tlak opozície, ktorý získaval masovú ľudovú podporu, bol SMER-SD nútený po 20 rokoch prehodnotiť svoje neoblomné rozhodnutie a umožnil v NR SR odsúhlasiť zákony umožňujúce trestné stíhanie ľudí omilostených úradujúcim prezidentom Mečiarom, ktorí boli podozriví z účasti na štátnom terore. Taktiež pravidelne so svojimi kresťanskými kolegami z klubu nastoľujem prorodinné zákony a viaceré si už vládna garnitúra aspoň čiastočne osvojila. Mal som záujem upraviť pozmeňujúcim návrhom postavenie slovenských charitatívnych organizácií pri distribúcii potravinovej pomoci núdznym ľuďom, no žiaľ, narazil som na aroganciu vládnej moci. Osobne som na pôde NR SR inicioval a založil Skupinu spojencov Izraela, ktorá je zložená z poslancov všetkých parlamentných klubov, okrem neofašistickej strany Kotleba – ĽS NS. Na jej pôde sme napríklad iniciovali aj reakciu na rezolúciu UNESCO, ktorá popiera historickú väzbu medzi židovským národom, Chrámovou horou a Múrom nárekov v Jeruzaleme, pod ktorú sa podpísala väčšina poslancov NR SR a na ktorú pozitívne reagoval aj minister Lajčák.

Gro mojej práce je však smerované do zdravotníckej politiky. Som členom zdravotníckeho výboru, kde posledný rok riešime najmä havarijný stav nášho kolabujúceho zdravotníctva, rekordné dlhy štátnej zdravotnej poisťovne a štátnych nemocníc. Taktiež pracujem na reforme slovenského zdravotníctva. Často dostávam pozvania do médií ako reprezentant opozície.

V Česku bolo schválený proces odluky cirkvi od štátu, ako Vy vnímate túto problematiku v slovenských pomeroch?

Podľa mňa je cirkev v súčasnosti od štátu nezávislá, jej odluka prebehla po novembri 1989. Týmto nie najlepším termínom sa však myslí zmena financovania štátom registrovaných cirkví, ktoré sa historicky osvedčili ako celospoločensky prospešné. Cirkvi realizujú veľké množstvo charitatívnych, sociálnych a komunitných činností a to častokrát s oveľa väčším efektom ako štátne inštitúcie a tým suplujú aj štátnu sociálnu pomoc. Z tohoto pohľadu môžeme povedať, že peniaze, ktoré štát uvoľňuje na ich činnosť, sú racionálne investované financie. Nakoniec štát financuje veľké množstvo aj iných, nielen štátnych inštitúcií. Podobne však, tak ako väčšina cirkví v SR, ani ja sa nebránim diskusii na túto tému a hľadaniu čo najlepšieho modelu pre fungovanie cirkví na Slovensku. Ak by mali stratiť súčasnú štátnu pomoc, osobne by som potom preferoval asi najviac systém odluky, ktorý má Austrália. V austrálskom modeli má cirkev vďaka absolútnej odluke od štátu vytvorené neuveriteľne priaznivé podmienky na svoju činnosť. A tým nemyslím len duchovnú, ale aj jej pôsobenie vo vzdelávaní, zdravotníctve a sociálnej pomoci.

Myslíte si, že by sa kresťania mali viac angažovať v politike? Aké kroky by ste odporučili spraviť, pokiaľ majú túžbu sa viac zapojiť do politického diania?

Myslím, že ako kresťania sa máme aktívne angažovať aj vo verejnom živote. Tam, kde nás Boh postavil. Myslím si, že by nám nemalo byť jedno, kto nás zastupuje v školskej rade, v bytovom družstve, či napríklad v odborovej či stavovskej organizácii u svojho zamestnávateľa. Už tu môžeme spoznávať naše obdarovanie pre politickú prácu. Zmysel nášho života tkvie v službe druhým. Záleží len, akou formou sa ju rozhodneme vo svojom živote realizovať. Politika je tiež forma služby. Skrze ňu sa snažíme čo najlepšie zastupovať svojich voličov a cez svoje obdarovania, vo vyššej forme delegovanej autority, prispievať k riešeniu ich problémov. Najjednoduchšie je stať sa kandidátom a získať podporu v komunálnych voľbách. Chcem sa opýtať: Záleží Ti na ľuďoch, pri ktorých bývaš? Nemalo by byť naše kresťanstvo aj o tom? Ako im slúžiš? Majú Ťa radi? Ak by cirkev realizovala svoje poslanie vo svojich prirodzených komunitách, pre kresťanov by nemal byť najmenší problém, aby si ich potom aj ľudia zvolili do svojich miestnych zastupiteľstiev. Lebo by ich poznali po láske, po ich nefalšovanom záujme o druhých a túžbe riešiť aj ich problémy.

Aký je Váš obľúbený verš z Biblie a prečo?

Nemám len jeden obľúbený. Biblia je studnicou pravdy, treba z nej piť. Každý deň môžeme mať jeden obľúbený, Božie Slovo môže byť svetlom nášho životného chodníka. Boží Duch v nás oživuje biblický text, potom sa stáva z neho duchovný pokrm. Ten nás sýti, premieňa, ním sme každodenne posilňovaní, aby sme obstáli ako Božie deti v nástrahách a výzvach každého dňa.