Denní zamyšlení neděle 11. dubna

K jmění, byť i přibývalo, neupněte srdce.
Ž 62,11 

Neboť kde je tvůj poklad, tam bude i tvé srdce.
Mt 6,21 

Známy hit J. Nohavicu „Jdou po mně, jdou“ má i tieto slová: „Jó, byla to kráska, já měl peníze, tak začla láska jak z televize. Však půl roku nato řekla mi: Dost, tobě došlo zlato, mně trpělivost.“ Neviem, čo si spievajú krásne zlatokopky dnes, ale ich zlaté srdcia sú ako magnet priťahované tam, kde je veľa majetku. A neviem, či sa ako kresťania nepodobáme tým zlatokopkám. Kloníme sa k Bohu, keď dostávame (hmotne i duchovne), keď ale nastane podľa nás obdobie sucha, dôjde nám trpezlivosť. Mali by sme lepšie rozlišovať medzi darmi a Darcom. Za dary ďakovať, k Darcovi sa prikláňať. Veď on nám dal poklad najdrahší. Keď to pochopíme, možno si od srdca zaspievame (ES 449):
Jeden poklad by som chcel. Mám ho hľadať v mladosti, veku túžob, sily? Hľadať ho mám v uznaní, v sláve, ktorá teší? Jeden poklad predsa znám v Bohu, Synu jeho, a ten uložený mám v hĺbke srdca svojho; viera a v Kristu milosť, to je najvzácnejší poklad, v ňom večne mám dosť.

J 20,19–20(21–23)24–29 * 1P 1,3–9 * Iz 40,26–31

Úvahy nad Hesly Jednoty bratrské, Denní čtení