Na nemeckých školách rastie antisemitizmus

 

Antisemitizmus na školách v Berlíne je na vzostupe, a to najmä zo strany žiakov s tureckým alebo arabským pôvodom vyznávajúcich prísne formy islamu. Dochádza aj k nárastu salafistických tendencií. Informovala o tom spravodajská stanica Deutsche Welle s odvolaním sa na aktuálnu štúdiu Amerického židovského výboru (AJC).

Výskumníci vyspovedali 27 učiteľov z 21 škôl v Berlíne. Učitelia uviedli, že žiaci vyznávajúci prísnu interpretáciu islamu požívajú ako urážku najmä slovo „Žid„. Terčom ich urážok sú aj dievčatá, homosexuáli a sekulárni moslimovia.

Ako uviedla riaditeľka AJC Deidre Bergerová, štúdia ukázala, že tento problém „už nie o ojedinelých prípadoch“. „Antisemitizmus je súčasťou salafistickej ideológie,“ konštatovala. Podľa jej slov je potrebné, aby prebiehala v školách diskusia o Blízkom východe. Ale ako poznamenala, mnohí učitelia sa radšej týmto ťažkým diskusiám vyhýbajú.

Aj keď informácie o probléme boli predtým zriedkavé, autori štúdie uviedli, že i napriek tomu existovali „upozornenia od jednotlivých učiteľov a odborníkov na rastúce šírenie rôznych foriem salafizmu v berlínskych školách“. Poznamenali, že táto štúdia nepredstavuje komplexný a reprezentatívny prieskum, ale podľa nich ukázala empirický trend. Štúdia sa uskutočnila v rámci berlínskeho projektu „Posilniť demokraciu – aktívny proti antisemitizmu a salafizmu“.

 

Psychológ Ahmad Mansúr, ktorý sa špecializuje na prevenciu antisemitizmu, v reakcii na štúdiu uviedol, že problém sa dá vyriešiť len konfrontáciou názorov, ktorým sú niektorí moslimskí žiaci vystavení. „Nie je to len o slove ‚Žid‘ ako urážke, je to aj o konšpiračných tóriách a interpretácii islamu, podľa ktorej sú všetci Židia považovaní za nepriateľov. Je to o predstave obetí a nepriateľov. Konflikt na Blízkom východe hrá v tom veľkú úlohu,“ vysvetlil Mansúr.

Tento problém však podľa neho nie je ničím novým. „Je to fenomén, ktorý sme zažili v posledných rokoch a zažijeme ešte aj v nadchádzajúcich rokoch. Potrebujeme celoplošné opatrenia, najmä v rámci škôl, zamerané na riešenie takýchto problémov a na to, aby sme mladým ľuďom objasnili, že takéto názory nemajú nič spoločné s demokraciou. Koľko štúdií ešte potrebujeme, aby sme konečne začali riešiť tento problém?“ pýtal sa Mansúr v závere svojej reakcie.

 

Zdroj: uzzno.sk  Foto: wikipedia

Zanechej svou odpověď

Tvoje e-mailová adresa nebude zveřejněna.

Děkujeme za váš komentář