Křesťan dnes

Štefan Harabin – bojovník za kresťanské hodnoty, ktorý uväznil kňaza

Na začiatku roka 2019 sa Slovenskému ľudu ešte skôr ako vtedajší prezident prihovoril jeden z prezidentských kandidátov na obdobie 2019 – 2024. Viacerí sme sa pozastavili nad týmto rozhodnutím, pretože fakt, že prezidentský kandidát prináša príhovory v duchu, ktorý je typický pre právoplatne zvolených štátnikov, je minimálne neštandardný.

Snáď ešte zvláštnejším by mohol byť fakt, že prejav tohto kandidáta mal na youtube väčšiu návštevnosť ako prejav samotného prezidenta, ktorého vládne obdobie stále trvalo.

Kandidát Štefan Harabin sa prihováral celému Slovensku a všetkým Slovákom. Apeloval na národné cítenie, na hrdosť a na kresťanské hodnoty. Zvlášť na kresťanské hodnoty, pretože v nich údajne i on sám bol vychovávaný.

Takto prichádza Štefan Harabin. Nie síce na bielom koni, ale prichádza. Sľubuje cestu spravodlivosti a pevnú ruku, právny štát a hodnoty, sľubuje nové budovanie kresťanských hodnôt. Kto je však tento samozvaný rytier, ktorý sa tak ľúbezne hlási k našim tradíciám?

Je to sudca Najvyššieho súdu, ktorý bol viackrát obvinený zo zneužívania svojej moci. Je to bývalý minister spravodlivosti, ktorý pôsobil za čias Vladimíra Mečiara. Je to bývalý člen Komunistickej strany Československa a prinajmenšom kontroverzná osobnosť.

Tento kandidát, hrdiaci sa svojimi kresťanskými hodnotami, v osemdesiatych rokoch odsúdil kňaza z rehole františkánov, pátra Bystríka Janíka, na 28 mesiacov vo väzení nepodmienečne. Ako sudca vtedy Štefan Harabin vyriekol rozsudok v mene Okresného súdu v Poprade. Hoci sa po vynesení rozsudku Janík odvolal na svoj zlý zdravotný stav, pre ktorý by jeho nástup do väzby mohol byť problematický, ani tieto jeho poznámky neboli akceptované. Súd mu ozrejmil, že jeho zdravotný stav bude adresovať až väzenský lekár.

Mnohí vtedy poukazovali na Harabinovu sympatiu ku komunistickému zriadeniu, a teda logicky i nechuť k akýmkoľvek prejavom kresťanskej viery. Harabin však odmietal podozrenia, že by Janíka súdil (aj) pre jeho vierovyznanie. Údajne šlo o podvod, konkrétne o majetkový delikt, o čom podľa neho svedčili aj mnohé dôkazy.

Prípad však, ako je teraz už verejne známe, iniciovala Štátna bezpečnosť. Bola to práve ŠtB, ktorá sa spojila s políciou, aby otca Bystríka Janíka dostala na viac ako dva roky do basy, pričom im Štefan Harabin poslúžil ako vplyvný nástroj.

Bystrík Janík dospieval ako chudobná sirota a po dosiahnutí dospelosti bol na Liptove potajme vysvätený za kňaza. Dozvedela sa o ňom i istá bezdetná vdova zo slovenského východu, ktorá sa ho rozhodla finančne podporovať. Dokonca sa mu stala jeho duchovnou matkou a dala mu materské požehnanie na vstup do rehole i kňazstva. Táto žena ho niekoľko rokov finančne i materiálne podporovala, čo sa skončilo v roku 1983, kedy sa po veľkom zásahu eštebákov františkáni rozhodli prerušiť kontakty so svojimi laickými priateľmi, aby ich ušetrili od nepríjemností zo strany Štátnej bezpečnosti.

Dotyčná vdova toto odlúčenie niesla veľmi ťažko. Počas svojich trápení sa zdôverila i jednému zo svojich príbuzných, ktorý zhodou náhod pracoval v ŠtB. Uviedla, že Janíkovi dávala peniaze, ale on ju aj tak časom prestal navštevovať, a tým ju podviedol. ŠtB si údajne vo svojich spisoch viedla o tejto vdove záznam, v ktorom ju označovali za psychicky nevyrovnanú a zmätenú ženu. Pôvodne ani nechcela peniaze naspäť a pred súdom tvrdila, že ich mladému kňazovi dávala ako matka synovi a záleží jej len na urovnaní vzťahu, ale ani táto jej predispozícia ich neodradila od ďalšieho prenasledovania otca Bystríka Janíka.

ŠtB z tohto príbehu vytvorila príbeh o finančnom podvode, ktorý na Janíka klasickým spôsobom našili. Janíka súdili dvakrát. Prvý raz ho súd oslobodil spod obvinení, prokuratúra však trvala na nepodmienečnom treste pre údajné nebezpečenstvo voči socialistickej spoločnosti, ktorú podvodníci ako Janík prezentujú. Druhý súd spečatil osud otca Bystríka Janík a sudca Štefan Harabin mu vymeral trest vo výške 28 mesiacov nepodmienečne.

Prípad otca Bystríka Janíka nie je žiadnou raritou. ŠtB využívala rôzne vykonštruované kauzy na to, aby trestala kňazov. V tomto procese im pomáhali viacerí sudcovia vrátane Štefana Harabina. To, že vedeli o všetkých takýchto štvavých aktivitách ŠtB voči klerikálnym predstaviteľom Cirkvi, však dnes len ťažko dokázať.

Otázkou zostáva, ako veľmi uveriteľné sú vyhlásenia takéhoto človeka, ktorý sa pýši svojimi kresťanskými hodnotami. V mnohom by bol pre kresťana prijateľnejší človek, ktorý síce nie je veriaci, ale je aspoň schopný súcitu. Štefan Harabin, zdá sa však, nie je veľmi obdarený ani v jednej z dôležitých kvalít – ani v súcite, ani vo viere, ani v sile charakteru.

 

Autor: Patrik Lenghart  Foto: screenshot YouTube

Exit mobile version