Nevypočuté modlitby sú pozvánkou od Boha

Z troch hlavných prostriedkov Božej milosti v živote kresťana — jeho slova, modlitby a spoločenstva — sa modlitba využíva pravdepodobne najmenej. Prečo tak veľmi zápasíme s modlitbou?

Na túto otázku existuje mnoho odpovedí a pravdepodobne sme väčšinu z nich už počuli. Nedokážeme sa sústrediť, sme leniví, sme zaneprázdnení, poznáme v tejto oblasti iba zlé príklady, chýba nám jasný plán, ako a kedy sa modliť, odrádza nás už len to množstvo ľudí a vecí, za ktoré sa máme modliť, náš protivník je proti tomu, aby sme sa modlili, a zoznam môže pokračovať ďalej.

Myslím si však, že pre mnohých z nás je podstatným dôvodom to, že modlitbu považujeme za niečo tajomné. Nerozumieme, ako funguje — alebo presnejšie, nerozumieme ako to, že nefunguje. V Písme napríklad čítame o sľuboch:

„Preto vám hovorím: Verte, že dostanete všetko, za čo sa modlíte a za čo prosíte. Budete to mať.“ (MK 11:24)

Potom sa modlíme a nevidíme odpovede na naše modlitby. Zostáva nám otázka: „V čom je problém?“ Dochádzame k záveru, že buď je naša viera tak žalostne malá, že si ich Boh v zásade nevšíma, alebo že musí existovať toľko nevyspytateľných a celú situáciu sťažujúcich faktorov, ktoré spomaľujú jeho odpovede, že sa z nás nakoniec stanú vo vzťahu k modlitbe agnostici. Tak či onak, výsledný efekt je taký, že pokiaľ nie sme veľmi zúfalí, od modlitby nás to dosť odrádza. EVANJELIUM PODĽA MARKA 11:24 je určite pre kresťanov s hrdinskou vierou.

Ale Boh nechce, aby sme takto reagovali na nevypočuté modlitby. On od nás chce, aby sme sa neprestávali vážne pýtať: „V čom je problém?“ Pretože za vyššie zmieneným odvážnym sľubom — „všetko, za čo sa modlíte“ — sa ukrýva pozvanie k dôvernému vzťahu s Ním.

POSUŇ SA VYŠŠIE A ZÁJDI ĎALEJ

„Verte, že dostanete všetko, za čo sa modlíte a za čo prosíte. Budete to mať.“ Viem, že tento sľub nám spôsobuje ťažkosti. Viem, že odhaľuje malosť našej viery. Viem, že vyvoláva chúlostivé či dokonca bolestné otázky týkajúce sa modlitieb, ktoré sa zdajú byť nevypočuté. Viem to, viem. Sme v pokušení reagovať so štipľavou iróniou: „Hej, určite všetko… “ 

Aj Ježiš vie, že je to pre nás ťažké. On vie, že tento sľub nás tlačí za naše hranice. Má v úmysle, aby sa to dialo. Preto ho dal. Ťahá nás za hranicu toho, čo sme doposiaľ pochopili a prežili a prebúdza v nás dôveru, ktorú myslíme, že nemáme — a máme strach ju naozaj uplatniť. Ježišov zámer nie je zahanbiť nás za našu malú vieru. Pozýva nás, aby sme sa posunuli vyššie a zašli ďalej.

Čo mal Ježiš na mysli, keď povedal: „všetko“? Tento sľub dal učeníkom, keď sa čudovali, že figovník, ktorý Ježiš preklial, bol vyschnutý. Jeden z mužov, ktorý počul Ježišov sľub na vlastné uši, nám pomáha porozumieť, čo znamená slovo „všetko“, resp. „čokoľvek“:

„A toto je dôvera, ktorú máme v Ňom, lebo o čokoľvek prosíme podľa Jeho vôle, počuje nás. A keď vieme, že nás počuje, o čokoľvek prosíme, vieme aj to, že nám splnil prosby, ktorými sme Ho prosili.“ (1. JN 5:14–15)

„Všetko“ je „čokoľvek podľa [Božej] vôle.“ Ale toto nie je nebeská reklama typu nalákať a zmeniť. Toto nie je radikálne znejúci sľub, ktorý v skutočnosti nie je radikálny. Figovník naozaj uschol. Ježiš naozaj chce, aby sme hýbali vrchmi (MK 11:23). Je nám však dané hýbať tými vrchmi, ktorými chce hýbať Boh.

VŠETKY SVOJRÁZNE PRVKY VZŤAHU

Toto musíme mať na pamäti: modlitba je komunikácia založená na vzťahu, nie iba akási platba za služby. Viera nie je nebeskou menou, ktorou zaplatíme Bohu, aby sme dostali všetko, o čo v modlitbe poprosíme. Viera je, keď na základe vzťahu reagujeme dôverou v to, čo nám Boh sľubuje. Viera hovorí Bohu: „Verím tomu, čo vravíš, natoľko že budem podľa tvojich slov žiť.“ A tí, ktorí sú dostatočne odvážni na to, aby naozaj žili podľa Božích slov, uvidia, ako sa pohnú vrchy, ktorými chce pohnúť Boh. Preto Ježiš povedal:

„Ak zostávate vo mne a moje slová zostávajú vo vás, proste, čo chcete, a stane sa vám.“ (JN 15:7)

„Zostaňte vo mne a… proste, čo chcete.“ Znie to tak jednoducho, práve tak jednoducho ako: „milujte sa vzájomne“ (JN 13:34). Ale zostávať, ako aj milovať, nie je vôbec jednoduché, lebo je to niečo, čo sa hlboko dotýka vzťahu.

Uvažujte o tom. Ktorý náš iný blízky vzťah je jednoduchý? Ako ťažko musíme pracovať na tom, najmä pre svoj vlastný sebecký hriech, aby sme si s tými, ktorých máme radi, rozumeli a jasne s nimi komunikovali? Nepatrí komunikácia vo vzťahoch medzi tie najťažšie veci, s ktorými sa denne stretávame? A toto sú vzťahy, v ktorých sa s druhými stretávame tvárou v tvár. Bolo by správne očakávať, že poznávanie a chápanie Boha bude menej náročné?

Modlitba má všetky svojrázne prvky vzťahu, pretože je to spôsob, akým vnútorne chápeme Boha.

V každom inom ľudskom vzťahu, ktorý máme, je efektívna komunikácia niečo, čo sa musíme učiť. Je bežné, že sme spočiatku zmätení. Môžeme prežívať frustráciu. Zisťujeme, že dobrá komunikácia si vyžaduje viac plánovania, hľadania, pozorného počúvania, pokory, vytrvalosti, húževnatosti a skutočnej lásky, než sme pôvodne očakávali, alebo možno chceli dať. Ale ak sa naozaj neprestaneme o to usilovať, možno sa o danej osobe dozvieme oveľa viac, ako sme vedeli predtým a okúsime s ňou nový stupeň dôvernosti a priateľstva. To sa nestane, ak sa to o nepokúsime.

To isté platí o Bohu.

ČO LEN CHCEŠ

Preto nám Ježiš hovorí, že sa nám „treba vždy modliť a neochabovať“ (LK 18:1). On vie, že sme v pokušení ochabovať v tom, čo sa javí ako nevypočutá modlitba. Predsa len máme malú vieru. Ježiš to vie a chce našu vieru pestovať. Boh nám hovorí, že existujú faktory, ktoré sťažujú situáciu a ktoré odďaľujú odpovede na modlitbu, ale nechce, aby z nás tieto faktory a oddialenia urobili v otázke modlitby agnostikov, ktorí sa vzdávajú. Chce, aby sme sa neprestávali pevne držať jeho sľubu, lebo niet takého vrchu, ktorým on nedokáže pohnúť.

Tí, ktorí zostávajú v Kristovi a majú Kristove slová, ktoré v nich zostávajú, smú prosiť o čokoľvek, a stane sa im. Ako vyzerá taký život? Ako život svätých Starej zmluvy, ktorých zoznam nájdeme v 11. kapitole Listu Židom, ktorí sa skutočne usilovali o to, aby poznali Boha. Vyzerá ako život verných mužov a žien Novej zmluvy. A vyzerá ako život odvážnych svätých v priebehu celej histórie cirkvi, ktorí vzali Boha za slovo najvážnejšie — ako život Davida Brainerda, Adonirama Judsona, Georga Müllera, Hudsona Taylora, Charlesa Spurgeona, Roberta Chapmana, a veľkého množstva iných mužov a žien.

Ak sa veta „všetko, za čo sa modlíte“ ešte zatiaľ neudiala, nenazdávaj sa, že sa udiať nemôže, alebo sa nikdy neudeje. Nevzdávaj sa. Tento sľub je pozvánkou, aby sme sa v poznávaní Boha posunuli vyššie a zašli v ňom ďalej. A tí, ktorí od Boha prijali toto pozvanie, svedčia o tom, že odvážne Božie sľuby sú pre tých, ktorí sú dosť odvážni na to, aby im verili.

 

 

ZDROJ: CHCEMVIAC.COM  FOTO: WIKIMEDIA COMMONS JON BLOOM © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

Zanechej svou odpověď

Tvoje e-mailová adresa nebude zveřejněna.

Děkujeme za váš komentář