Oslovili sme kresťanské osobnosti, ktoré pamätajú nežnú revolúciu, aby sa s nami podelili o svoje osobné spomienky na tú dobu.
Od polovice osemdesiatych rokov som sa zúčastňoval tajných stretiek podzemnej cirkvi so saleziánmi, jezuitmi a františkánmi. Modlili sme sa, vzdelávali, chodili na púte. Komunistický režim som vnímal ako zlý a nespravodlivý.
V novembri 1989 som bol už ako šestnásťročný gymnazista aktívnym účastníkom udalostí. Nie všetci vedia, že v Bratislave sme mali študentský protest už večer 16. novembra. Pochodovali sme z Mierového námestia (dnes Hodžovo, pred prezidentským palácom) k ministerstvu školstva. Keby nebol režim padol, mal by som z toho v škole obrovské problémy.
Nasledujúci týždeň som každodenne stál na námestí SNP. Aj na gymnáziu sme štrajkovali a diskutovali s učiteľmi.
Novembrové udalosti vnímam jednoznačne pozitívne, sloboda je veľký dar.
Richard Vašečka, poslanec NR SR
Martin Kováč, starokatolický kňaz
1989… bola to veľká nádej a očakávania. Organizoval som na našej škole štrajk. Zbieral podpisi od našich učiteľov, aby podporili študentov. Bolo to úžasné. Štrnganie kľúčmi na námestiach…No tieto spomienky sa nedajú oddeliť od bolesti.. od reality po 30 rokoch. Mám sa utešiť cestovaním, otvorenými hranicami a pokrokom…? Nežné na revolúcii nebolo nič. Bol to výsmech. Komunistom klesala hladina v ich válovoch a len zmenili „level hry“… Pripravovali sa na to, niekoľko rokov. Bola to šalamúnska stratégia. Po revolúcii sa vrátili v novom „šate“ ako veľkí podnikatelia a už aj s ľuďmi na špinavú prácu. Toto nie je „starý a nový zákon“.. Neprebehli žiadne veľké súdy a tresty.. tí ľudia sú stále vplyvní a aktívni… ale ako kultúrny zážitok, to bolo super.
Richard Čanaky, hudobník
Líbí se vám tento článek? Podpořte fungování novinAbychom mohli vytvářet obsah, který čtete zdarma, spoléháme na dary od našich štědrých čtenářů, jako jste Vy.
Rádi byste nám pomohli pokračovat v této misi a měli tak možnost se na ní spolu s námi.
-mn- Datum: 17. listopadu 2019 Foto: Wikipedie – ilustrační
